Čo znamená NEET

Skratka pochádza z angličtiny - Not in Employment, Education or Training. Označuje mladých ľudí, ktorí nepracujú, neštudujú a nezúčastňujú sa na odbornej príprave.

Hneď na úvod jedna poznámka k jazyku: hovoríme „mladí ľudia v situácii NEET“, nie „NEETi“ ani „generácia NEET“. Znie to ako detail, ale nie je. NEET je situácia, v ktorej sa človek ocitol, nie vlastnosť, ktorú má. Rozdiel medzi „je NEET“ a „je v situácii NEET“ je rozdiel medzi nálepkou a stavom, ktorý sa dá zmeniť.

Koľko ich je

Na Slovensku bolo v roku 2025 v situácii NEET 11,1 % mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov. Po prepočte na populáciu tejto vekovej skupiny ide zhruba o 91-tisíc ľudí.

Priemer Európskej únie bol v tom istom roku 11,0 %. Sme teda presne na európskom priemere - čo znie neutrálne, kým sa človek nepozrie na susedov. V Česku je podiel 8 %, v Holandsku 5,3 %. Na opačnom konci je Rumunsko s 19,2 %.

Európska únia si dala cieľ znížiť podiel mladých ľudí v situácii NEET pod 9 % do roku 2030. Za posledných desať rokov klesol podiel v EÚ z 15,2 % na 11 %, pričom zlepšenie nastalo v 22 z 27 krajín. Téma teda nie je nová a rieši sa systematicky.

Čo k tejto situácii vedie

Za situáciou NEET takmer nikdy nestojí jeden dôvod. Skôr ide o kombináciu prekážok, ktoré sa navzájom posilňujú:

• Predčasný odchod zo vzdelávania. Nedokončená škola alebo odbor, ktorý človeka nebavil a nikam neviedol.
• Chýbajúca prax a opakované odmietnutia. Bez skúseností sa ťažko hľadá práca, bez práce sa ťažko získavajú skúsenosti. Po niekoľkých neúspechoch prichádza rezignácia.
• Starostlivosť o blízkych. Mladí rodičia, najmä mladé ženy, a ľudia, ktorí sa starajú o súrodencov alebo chorého člena rodiny.
• Zdravotné a psychické ťažkosti. Dlhodobý stres, úzkosti a vyčerpanie často predchádzajú vypadnutiu zo školy alebo z práce.
• Miesto, kde človek žije. Odľahlá obec, odkiaľ autobus chodí dvakrát denne, dokáže sama osebe zavrieť dvere k práci aj k štúdiu.
• Znevýhodnené prostredie. Rodina bez zdrojov, chudoba, nedostatok vzorov a kontaktov, ktoré inde otvárajú dvere.

Mladé ženy sú v situácii NEET častejšie než muži a výrazne rozhoduje aj dosiahnuté vzdelanie. Nejde o individuálne zlyhania, ale o spoločenské a systémové nastavenie.

Nie je to jedna skupina

Za rovnakou nálepkou sa skrývajú veľmi odlišné situácie. Šestnásťročná dievčina, ktorá po základnej škole nepokračovala ďalej, lebo doma treba postrážiť mladších súrodencov. Dvadsaťročný chalan, ktorého prepustili v skúšobnej dobe a odvtedy sa nikam neprihlásil. Mladá mama troch detí v obci na okraji regiónu. Absolvent vysokej školy, ktorý v regióne nenachádza uplatnenie zodpovedajúce jeho vzdelaniu.

Každý z nich potrebuje niečo iné. Preto neexistuje jeden univerzálny balík podpory, ktorý by fungoval pre všetkých - a preto má zmysel podpora, ktorá vie byť individuálna.

Dôležitý rozdiel: evidovaní a neaktívni

Časť mladých ľudí v situácii NEET je evidovaná na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie. Existujúce nástroje sa k nim vedia dostať.

Druhá skupina v evidencii nie je a prácu si spravidla ani nehľadá. Pre systém je takmer neviditeľná. V Banskobystrickom kraji tvorí táto skupina dve tretiny všetkých mladých ľudí v situácii NEET. Práve tu je najväčšia pridaná hodnota nového prístupu - dostať sa k ľuďom, ktorí sami neprídu.

Čo sa dá odpozorovať od Fínska

Fínsky model Ohjaamo funguje od roku 2014. Dnes má sieť približne 70 centier, v ktorých pracuje okolo tisíc odborníkov z verejného, súkromného aj neziskového sektora. Sú otvorené každému do 30 rokov a v roku 2019 nimi prešlo okolo 140-tisíc mladých ľudí.

Podstata modelu nie je v tom, že vznikla nová inštitúcia. Je v tom, že existujúce služby sa dali pod jednu strechu a mladý človek ich už nemusí obchádzať po jednej. Kariérové poradenstvo, podpora zamestnanosti, vzdelávanie aj sociálna a zdravotná podpora sú na jednom mieste a koordinujú sa medzi sebou.

Druhá vec, ktorú Fíni robia inak: nestavajú len na tom, že človek príde. Kombinujú osobný kontakt, online poradenstvo aj prácu priamo v prostredí, kde sa mladí ľudia pohybujú.

Tretia, a možno najdôležitejšia: cieľom nie je dostať človeka čo najrýchlejšie do akejkoľvek práce. Cieľom je, aby vedel žiť zmysluplný život podľa vlastných hodnôt. Znie to mäkko, ale je za tým tvrdá logika - práca, do ktorej človek nastúpi bez toho, aby sa jeho situácia stabilizovala, spravidla dlho nevydrží.

A čo z toho pre Slovensko

Jednotné kontaktné miesta pre mladých, ktoré na Slovensku vznikajú, z tohto prístupu vychádzajú. Neznamená to kopírovanie - fínsky model je naviazaný na inú štruktúru verejných služieb a iné kapacity. Znamená to prevzatie princípu: jeden vstup, viac riešení, a podpora, ktorá sa prispôsobí človeku, nie naopak.

Ako presne to vyzerá v praxi, sa dočítate v článku Čo je jednotné kontaktné miesto pre mladých.