‍Dve skupiny, s ktorými JKM pracuje

Jednotné kontaktné miesta pre mladých pracujú s mladými ľuďmi v situácii NEET aj s tými, ktorí sú ňou ohrození. Výzva počíta s vekovým rozpätím od 12 do 30 rokov.

Prvá skupina je jasne definovaná: mladý človek nepracuje, neštuduje a nezúčastňuje sa na odbornej príprave. Druhá je ťažšia - človek ešte v škole alebo v práci je, ale nesie si riziká, pre ktoré môže vypadnúť.

Vypadnutie zo systému nie je jednorazová udalosť

V praxi to takmer nikdy nevyzerá tak, že mladý človek jedného dňa opustí školu a druhý deň je v situácii NEET. Väčšinou tomu predchádza dlhší proces:

1. Najprv sa objaví nesúlad - odbor, ktorý si človek nevybral sám, prostredie, kde sa necíti dobre, alebo záťaž doma, ktorú nezvláda.

2. Potom prichádza vyhýbanie - narastajúce absencie, nedokončené zadania, strata kontaktu so spolužiakmi.

3. Nasleduje odpojenie - formálne ešte niekde patrí, ale reálne už tam nie je.

4. A nakoniec odchod, ktorý zvonku vyzerá ako náhle rozhodnutie, hoci sa pripravoval mesiace.

Práve v druhej a tretej fáze je podpora najúčinnejšia. Vtedy má človek ešte kontakty, štruktúru dňa a väzbu na inštitúciu - a to sú veci, ktoré sa neskôr obnovujú najťažšie.

Rizikové faktory, ktoré stojí za to poznať

Vo vzdelávaní

• opakované absencie a zhoršujúci sa prospech bez zjavnej príčiny
• prepadnutie alebo opakovaná zmena školy či odboru
• odbor zvolený z nedostatku možností, nie zo záujmu
• nedokončené základné vzdelanie alebo ukončenie školy bez výučného listu či maturity

V rodine a v prostredí

• rodina bez zdrojov, dlhy, nestabilné bývanie
• starostlivosť o mladších súrodencov alebo o chorého člena rodiny
• odchod z náhradnej starostlivosti a prechod do samostatného života
• obec s obmedzenou dopravnou dostupnosťou a bez pracovných príležitostí

V zdraví a v duševnej pohode

• dlhodobý stres, úzkosti, vyčerpanie, poruchy spánku
• zdravotné znevýhodnenie bez potrebnej podpory
• sociálna izolácia a strata bežného kontaktu s rovesníkmi

Vo vzťahu k inštitúciám

• opakovaná skúsenosť s odmietnutím alebo s neúspechom
• nedôvera voči úradom a strata presvedčenia, že sa oplatí skúšať
• chýbajúca orientácia v tom, kde a o čo možno požiadať

Na čo pri práci pamätať

Jeden faktor sám osebe spravidla neznamená ohrozenie. Rizikom je ich kombinácia a to, ako dlho trvá. Preto pri prvotnom kontakte nejde o odškrtávanie zoznamu, ale o rozhovor, v ktorom má mladý človek priestor pomenovať svoju situáciu vlastnými slovami a v rozsahu, ktorý je mu príjemný.

‍

S kým teda pracujeme

Nasledujúce skupiny sa v praxi prekrývajú a nie sú vyčerpávajúcim zoznamom. Sú skôr pomôckou pri premýšľaní o tom, koho v regióne oslovujeme a ako.

Prečo sa oplatí zachytiť riziko včas

Okrem ľudského rozmeru hrá rolu aj ekonomika. Podľa analýzy konzorcia stojí jeden mladý človek v situácii NEET verejné financie približne 730 eur mesačne - ide o kombináciu priamych výdavkov a ušlých daní a odvodov. Za celé Slovensko je to zhruba 800 miliónov eur ročne.

Čím dlhšie situácia trvá, tým vyššie sú náklady a tým ťažší je návrat. Preto má prevencia zmysel nielen pre človeka, ale aj pre rozpočet kraja a štátu.

Čo z toho vyplýva pre prax

• Ohrozenie sa dá rozpoznať skôr, než sa stane faktom - ale len ak je niekto v kontakte s prostredím, kde mladí ľudia sú.
• Spolupráca so školami, nízkoprahovými zariadeniami a mládežníckymi organizáciami nie je nadstavba. Je to hlavný zdroj včasného záchytu.
• Cieľom prvotného kontaktu nie je zaradiť človeka do kategórie, ale nadviazať vzťah, ktorý umožní ďalšiu prácu.